Banka je finančný ústav, obchodujúci s úvermi, teda na peňažnom trhu, na ktorom sa v čase konfrontujú:
1/ dopyt po voľných finančných prostriedkoch (potreba financovania)
2/ ponuka voľných finančných prostriedkov (schopnosť financovania)
v danej ekonomike (banky s celoštátnou a nadnárodnou pôsobnosťou).
Banka teda sprostredkuje finančný trh s peniazmi, teda v užšom zameraní na ponuku voľných peňazí (teda nie cenných papierov, na to je burza), ako najlikvidnejšieho aktíva, a to za úrok ekonomicky činným subjektom v ekonomickom systéme, v ktorom tieto subjekty, ktoré si peniaze požičiavajú, aj tie ktoré vkladajú, a banka, pôsobia.
Existencia bánk je principiálne existenčne odôvodnená existenciou peňazí, podstatou ich funkcie ako najlikvidnejšieho aktíva, a podstatou ich tezaurizačnej funkcie – teda schopnosti transferu kúpnej sily v čase. Protihodnotou poskytnutých „hotových“ peňazí je úrok z úveru.
Poskytnutím úveru môžu banky emitovať do ekonomického systému aj nové peniaze, to však zásadne len podľa pravidiel a do výšky, ktorá je určená ich možnosťami nominálne vyjadrenými na ich účte u centrálnej banky.
Emisiou nových peňazí nikdy nie je hotovosť, vždy ide o pripísanie bezhotovostných peňazí na účet zákazníka, pretože emisiou bankoviek je poverená v bankovom systéme štátu výlučne centrálna banka.
Banky teda obchodujú na peňažnom trhu poskytovaním manažmentu finančných potrieb klienta, poskytnutím peňazí z vkladov klientov, zo svojich vlastných rezerv, včítane základného imania a podľa pravidiel a možností svojho účtu vedeného u centrálnej banky.
Banky zabezpečujú obeh bezhotovostných peňazí bezhotovostnými prevodmi na účtoch (príkaz, šek, povolenie k inkasu, platenie kartou), poskytujú teda bankové služby, ktoré banka zabezpečuje ako platené služby.
Pasívum pre banky sú peniaze vo forme obeživa - bankovky, ide de facto o peniaze na účtoch klientov, ktoré by im museli podľa zmluvných podmienok o vedení účtu, alebo ako záväzok, vyplývajúci z vkladu (bankový depozit, ako forma cenneého papiera) vyplatiť, ak by si vkladateľ želal hotovostné peniaze.
Poskytnutím úveru banka získava pohľadávku (aktívum), naopak účet úverovaného subjektu je kreditovaný u banky. Pri poskytovaní úveru banky zvažujú:
1/ prípadnú insolventnosť klienta – vyžadujú záruky úveru,
2/ banka musí zvažovať svoju likviditu, berie do úvahy možné požiadavky svojich klientov – veriteľov (vkladateľov) na výber hotovosti. CAVE!! Banky financujú v zásade dlhodobé úverovanie na základe zdrojov, ktorými sú v princípe krátkodobé vklady!!
3/ rentabilitu – dávajú prednosť potenciálne vyšším výnosom z úverov.
Centrálna (národná) banka je bankov bánk. Zo zákona je predurčená na emisiu bankoviek – národnej meny, a na vedenie menovej politiky v rámci národohospodárskej politiky, podľa pravidiel zo zákona, viac, alebo menej nezávisle na výkonnej moci v štáte.
Centrálna banka emituje bankovky a bezhotovostné peniaze, ktoré obiehajú na účtoch komerčných bánk, poskytuje reeskont zmeniek a operácie na voľnom trhu, poskytuje zálohy štátu – sprostredkuje štátne obligácie a zasahuje na peňažnom, ale aj na finančnom trhu, reguláciou peňažnej zásoby (diskontná sadzba) pôsobí protiinflačne, alebo naopak za účelom oživenia ekonomiky krajiny, tvorí a reguluje stav devízových rezerv.
Internacionalizácia finančných trhov a vysoký objem autonómneho pohybu kapitálu prispievajú k obmedzovaniu vplyvu centrálnych bánk.
Eskont je úverová operácia spočívajúca v tom, že banka odkúpi (prevažne od svojho klienta) obchodný cenný papier (zmenku, šek.. apod.), pred lehotou jeho splatnosti, a to za jeho nominálnu hodnotu zníženú o ažio, ktoré pokrýva náklady banky, a o diskont, teda úrok za časový interval odo dňa transakcie po termín pôvodne stanovenej splatnosti.
Zmenka, šek, varant, prípadne jej vlastný bankový depozit, odpredávaný banke v eskonte, sa vydáva v obchodných vzťahoch ako zabezpečenie prísľubu povinného/úverovaného obchodného partnera, splniť podmienky obchodného zmluvného vzťahu. Banka následne v určitej lehote sama inkasuje príslušnú dlžnú sumu od povinného dlžníka, ktorý cenný papier zaručil.
Reeskont je, ak banka eskontovaný cenný papier (CP) predá centrálnej banke, teda znova pred lehotou jeho splatnosti, ak teda tento CP spĺňa určité podmienky kvality. Centrálna banka pri kúpe CP zohľadňuje aj určité podmienky limitov objemu týchto operácií, ktorými uvoľňuje peňažné prostriedky pre potreby národného hospodárstva a refinancuje komerčné banky.
Diskontnou sadzbou centrálna banka určuje komerčným bankám podmienky, za ktorých ich bude na stanovené obdobie úverovať – monetárna politika. Tým sa prenáša úverová (diskontná) politika centrálnej banky do nákladov ekonomických subjektov národného hospodárstva, z hľadiska ich potrieb financovania, kedy sú úvery drahšie (protiinflačné pôsobenie vysokej diskontnej sadzby), alebo naopak lacné (podpora novotvorby peňazí a oživenie ekonomiky čulejšou obchodnou aktivitou – podniky ochotnejšie navzájom prijímajú záväzky: „peniaze sú relatívne ľahšie dostupné“). Z hľadiska zahraničného obchodu – vysoké úrokové sadzby priťahujú zahraničný kapitál (zahraniční investori vedia, že centrálna banka musí tlmiť infláciu, nedarí sa udržať prijateľné saldo zahra-niného obchodu s nepriaznivo negatívnou platobnou bilanciou, a musí obnovovať devízové rezervy).
V súčasnosti centrálne banky využívajú ešte pružnejšie opatrenia, na podporu národného hospodárstva, a to na kapitálovom (finančnom) trhu, kde nákupom a predajom (kotovaných) cenných papierov reguluje ekonomickú likviditu národného hospodárstva.
