Monetarizmus - Chicagská škola ekonómie, (Milton Friedman a stúpenci, nar.1912, Nobelova cena 1976, neoklasika, neoliberalizmus), monetarizmus prezentuje ako liberálnu alternatívu keynesovskej analýzy. Infláciu považujú za monetárny fenomén vyplývajúci z nadbytočnej emisie peňazí. Bezprostrednou príčinou inflácie je vždy príliš rýchly prírastok peňažnej zásoby v porovnaní so zaostávajúcim rastom výroby. Monetaristi sú v zásade pre peňažnú politiku vyjadrenú pravidelným a automatickým rastom peňažnej zásoby, vylučujúcu voľné zásahy štátnej moci. Moc štátu má byť v monetárnej politike sústredená len na reštriktívne zásahy regulácie prílišného rastu peňažnej zásoby zvyšovaním úrokových sadzieb.
Monetárna politika je časť hospodárskej politiky štátu, ovplyvňujúca množstvo peňazí v obehu, s cieľom obmedzovať novotvorbu peňazí. Nejde len o ceny na trhu, ale množstvo peňazí v ekonomike má reálny dopad aj na výrobu a zamestnanosť (keynesizmus).
Nástroje monetárnej politiky (riadené centrálnou bankou, prikazujúcou komerčným bankám):
1/ priame obmedzovanie úverov - limitácia výšky úverov, ktoré môžu komerčné banky poskytovať
2/ nepriamo zvýšením úrokovej miery (diskontnej sadzby) - úvery zdraejú, a dopyt po úveroch sa zníži, avšak za cenu protichodných účinkov na vonkajšie toky - vyššia úroková sadzba priťahuje kapitál zo zahraničia - funkcia znižovania preferencie likvidity, keď zahraničný investor sa snaží umiestniť svoje peniaze tam, kde za ne dostane lepší úrok.
Vyššia úroková miera znamená nepriamo aj aj lepší kurz domácej meny.
3/ nepriamo zvýšením povinných peňažných rezerv.
Hlavné ciele hospodárskej politiky štátu sú:
hospodársky rast, plná zamestnanosť, stabilita cien (protiinflačné pôsobe-nie), vonkajšia ekonomická rovnováha (pozitívna obchodná bilancia so za-hraničím)
Hlavné nástroje hospodárskej politiky sú:
štátny rozpočet, monetárna politika, zásahy do tvorby dôchodkov (domác-nosti - konečná spotreba, podniky - medzispotreba) transfery prostiedkov (sociálny systém, regulácia cien - sieťové odvetvia, daňový systém - mimo-riadna daň, daňové úľavy, štátna rozvojová pomoc) a kurzová politika (Devalvácia v systéme fixnch parít, resp. depreciácia v systéme "plávajú-cich" kurzov. Účelom je zlepšenie obchodnej bilancie so zahraničím, znižením exportných cien, vice versa sa zvyšujú ceny dovozového tovaru.).
Liberálna hospodárska politika vychádza z klasických a neoklasických teórií, akcentovná na aspekt mikroekonomiky (podniky, podnikanie, podnikateľské prostredie), presadzuje minimalizáciu štátnych intervencií do trhového me-chanizmu, uprednostňuje boj proti inflácii, pred bojom proti nezamestnanosti.
Tvorba zamestnanosti sa z liberalistického hľadiska stimuluje tlakom na zni-žovanie mzdových nákladov a zvyšovanie pružnosti trhu práce. Princípom je priaznivejšie rozdelenie pridanej hodnoty v prospech podnikov, čím sa spo-maľuje rast nákladov na výrobu, ako aj dopyt. Štátny rozpočet má byť vy-rovnaný, štátny dlh má byť minimálny, aby sa obmedzilo inflačné pôsobenie privysokého štátneho dlhu. "Dnešné zisky znamenajú investície zajtra, a zamestnanosť, ktorá bude vyššia pozajtra".
Liberálna politika sa označuje aj ako politika reštrikčná. Opakom je politi-ka oživenia, vychádzajúca z keynesovských analýz, ktorá preferuje boj proti nezamestnanosti, deficit štátneho rozpočtu sa považuje za priaznivý jav, peňažná politika podporuje rast úverov. Dopyt domácností sa podporuje pomocou pružnej mzdovej regulácie, (zvyšovanie minimálnej mzdy), ako aj tansferovými príjmami.
Ekonomika zadlžovania a ekonomika finančných trhov sú dve krajné situácie národných finančných systémov, podľa spôsobu, akým sa v eko-nomike prevádzajú prebytky (zdroje) na spotrebu vo verejnej správe, a ku subjektom s potrebou financovania.
Pre ekonomiku zadlžovania je charakteristická prevaha financovania pro-stredníctvom bankových úverov, podmienky v systéme sú dané chovaním ponuky (bánk), ktoré je limitované určenou diskontnou sadzbou centrálnej banky.
Pre ekonomiku finančných trhov je charakteristické priame financovanie, prostredníctvom emisie cenných papierov (akcií) na finančnom trhu, tu sú úrokové miery pružnejšie, vyplývajúce zo stretnutia ponuky a dopytu po CP na finančnom trhu, centrálna banka dbá na "tvrdé podmienky" diskontnej sadzby, ktorú stanovuje pružnejšie, ako aj pružnejšie reeskontuje CP.
Teória voľného obchodu aplikuje liberalistické tézy na medzinárodný obchod, vyzdvihuje medzinárodnú špecializáciu. Už podľa Ricarda (klasika) je voľný obchod výhodnejší dokonca aj v prípade, že je niektorá krajina lepšia než iná vo všetkých druhoch výroby. Súčasný HOS model (Hecksher-Ohlin-Samu- elson) formuluje princíp, podľa ktorého sa má každá krajina otvoriť medziná-rodnému obchodu a špecializovať sa na výrobné činnosti, v ktorých najširšie využíva prebytkové a lacnejšie výrobné faktory, aby tak šetrila faktory vzácne a drahé. Argumentácia voľného obchodu zdôrazňuje pozitívne účinky konkurencie a koncentrácie, a v súčasnosti sa opiera o teóriu sporného trhu.
