„Ja som Pán, Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov, aby si sa im klaňal.“
(Prvé z Desatora)
Pochopiť spoločnosť, znamená vyznať sa v jej slovnej zásobe (Echaudemaison).
Právo a štát - najvyššia hodnota?
Peniaze sú likvidné aktívum, ktoré slúži na účel vyrovnávania obchodných záväzkov. Cenou sa rozumie výmenná hodnota statkov na trhu.
Peniaze majú 3 funkcie:
1/ zúčtovaciu, teda numerickú na ocenenie vymieňaného tovaru,
2/ funkciu obeživa, ktorá sprostredkuje funkciu výmeny tovaru,
3/ funkciu rezervy, teda transferu kúpnej sily v čase (špekulácia v záujme zjednania výhodnejšej ceny,... „ak nakúpim zajtra“).
Peniaze majú základný problém vzťahu medzi ich:
1/zásobou v systéme sledovanej ekonomiky
2/hodnotou peňažnej jednotky.
Treba si uvedomiť „trojjedinosť“ funkcie peňazí (ocenenie, sprostredkovanie výmeny tovaru, rezerva pre neskorší nákup) a nevyhnutnú vzájomnú závis-osť týchto funkcií.
Ide o závislosť medzi:
1/ zmenou peňažnej zásoby v systéme,
2/ zmenou hodnoty (domácej) meny – vývoj ceny devíz na devízovom trhu,
3/ zmenou objemu výroby v systéme (produktívnej schopnosti ekonomiky),
4/ zmenou vývoja cien na domácom trhu
Kvantitatívna teória peňazí.
V roku 1907 Irving Fischer, 1876-1947, (neoklasika), definoval, že množstvo peňazí v obehu ovplyvňuje celkovú úroveň cien v danej ekonomike. Ak pe-niaze v obehu slúžia k zaplateniu, teda vyrovnaniu určitého počtu obchod-ných záväzkov, konštatujeme, že ako obeživo nadobúdajú vlastnosť vyjadrenú rýchlosťou (ich) obehu.
Bankovka v hodnote 50 EUR postačuje na zabezpečenie transakcií v hodnote 100 EUR, ak sa použije 2-krát. Táto modelová situácia predpokladá, že úro-veň transakcií zodpovedá plnému využitiu výrobných kapacít a poskytova-ných služieb. To znamená, že peniaze „nesmú ležať“, ale „bežať“(obeživo). Nadmerná tezaurácia peňazí v rukách spotrebiteľov sekundárne tlmí možnosti kapacitného využitia výroby, čo vedie k stagnácii. (Porovnaj preferencia likvidity, ako známka nepriaznivého, nezdravého vývoja v ekonomike).
Existuje teda kauzálny vzťah medzi zmenou množstva peňažnej záso-by, teda potenciálne obiehajúcich peňazí a zmenami celkovej cenovej úrovne.
Ak nemám v ruke peniaze, musím so zamýšľanou transakciou čakať, ak je priveľa peňazí, a kúpil/a by som, ale nie je tovar, zodpovedajúci mojej pred-stave o jeho kvalite/hodnote, sú nadbytočné peniaze zbytočné, znehodno-tené z hľadiska parity kúpnej sily porovnaním so zahraničím, podľahli teda inflácii.
Obrátene z hore uvedeného vyplýva, že v podmienkach nedokonalej konku-rencie, podniky rozhodujú voľnejšie o svojich cenách (ceny nie sú tlačené nadol hospodárskou súťažou), ak požiadajú v banke o úver, istí si svojou pozíciou na trhu, dostanú ho emisiou nekrytých peňazí (bankovým prevodom na svoj účet). Od tohto okamihu tvorba peňazí prostredníctvom bankovej operácie potvrdí zákonite rast cien a podnik si existuje v nezdravom prostre-dí nedokonalej konkurencie bez ujmy, a na úkor spotrebiteľov, ktorí zaplatia za jeho výrobky viac.
Monetarizmus - Chicagská škola ekonómie, (Milton Friedman a stúpenci, nar.1912, Nobelova cena 1976, neoklasika, neoliberalizmus), monetarizmus prezentuje ako liberálnu alternatívu keynesovskej analýzy. Infláciu považujú za monetárny fenomén vyplývajúci z nadbytočnej emisie peňazí. Bezprostrednou príčinou inflácie je vždy príliš rýchly prírastok peňažnej zásoby v porovnaní so zaostávajúcim rastom výroby. Monetaristi sú v zásade pre peňažnú politiku vyjadrenú pravidelným a automatickým rastom peňažnej zásoby, vylučujúcu voľné zásahy štátnej moci. Moc štátu má byť v monetárnej politike sústredená len na reštriktívne zásahy regulácie prílišného rastu peňažnej zásoby zvyšovaním úrokových sadzieb.
