Aktíva a likvidida

Aktíva sú definované v právno-ekonomickom zmysle ako majetok a pohľadávky ekonomického, teda hospodársky aktívneho subjektu.

 

Aktíva sa rozlišujú na základe 3 vlastností:

1/ likvidity – schopnosti byť v čo najkratšej dobe a bez ďalších nákladov zameniteľné za peniaze,

2/ výnosnosti – z hľadiska zveľadenia majetku pri ich uplatnení zámenou za peniaze, a to po zúčtovaní prípadných ďalších nákladov, ktoré by boli s touto zámenou, teda speňažením spojené,

3/ rizikovosti – meranej zmenami výnosnosti.

 

Rozlišujeme 4 druhy aktív:

1/ aktíva hmotné, reprodukovateľné – zásoby, vybavenie a budovy (fixný výrobný kapitál),

2/ aktíva hmotné, nereprodukovateľné – pozemky, prírodné zdroje a umelecké diela,

3/ aktíva nehmotné, nefinančné – autorské práva, patenty, ochranné značky, nájomné zmluvy,

4/ aktíva finančné, teda schopnosť financovania – hotovostné peňažné prostriedky a devízy, vlastníctvo akcií a obligácií, poskytnutie úveru.

 

Likvidita je schopnosť majetku (aktíva), byť zameniteľný v čo najkratšom čase za iný tovar, a to bez ďalších nákladov.

 

Aktíva sú charakterizované rozdielnou mierou ich likvidity.

Peniaze sú dokonale likvidným aktívom, pretože plnia zúčtovaciu funkciu, ktorou sa stanovuje cena tovaru na základe jeho úžitkovosti a vzácnosti, a zúčtovaním sa vyrovná záväzok kupujúceho voči predávajúcemu, kedy kupujúci sa stáva oprávneným po zaplatení tovar prevziať a predávajúci sa stáva povinným tovar po prijatí peňazí kupujúcemu odovzdať.

Protipólom sú „nelikvidné“ aktíva (nábytok, umelecké diela), ktoré vyžadujú v prípade ich zámeny (konverzie) za iný tovar, alebo peniaze, viac času stráveného hľadaním výhodných podmienok na trhu, pri vysokom riziku finančnej straty.

Aktíva s varírujúcou mierou likvidity v závislosti na čase a situácii na trhu sú cenné papiere (akcie, bankové depozity, obligácie, štátne dlhopisy).

 

Likvidida ekonomiky je miera tezauračného chovania ekonomických subjektov, vyjadrená pomerom peňažnej zásoby a hrubého domáceho produktu. Nepriamo úmerne je mierou rýchlosti obratu peňazí (teda čím je miera likvididy ekonomiky väčšia, tým je rýchlosť obratu peňazí menšia).

Miera likvidity ekonomiky teda predstavuje množstvo peňažných jednotiek, potrebných uplatniť na výrobu jednej jednotky produkcie. Čím viac peňazí je nutné k výrobe jednotky produkcie, tým nižšia je ich hodnota (porovnávaná paritou kúpnej sily vo vzťahu k zahraničnej mene).

Peniaze musia „bežať“, nie „ležať“. Rýchlosť obehu peňazí so znižovaním likvidity ekonomiky je známkou zdravej a výkonnej ekonomiky.

Rýchlosť obehu peňazí je ovplyvňovaná najmä mierou úrokových sadzieb vkladov na účtoch (v pôsobnosti regulácie centrálnou bankou), ktoré pokiaľ sú vysoké, úrokové sadzby, podnecujú podniky a domácnosti, aby hospodárili len s minimom hotovostných aktív.

K zrýchleniu obehu peňazí pozitívne prispievajú v kontexte technologického vývoja, informačné technológie už od výroby a logistiky „obehu“ statkov ich umiestnením na trhu, aj uplatňovaním bezhotovostných peňažných prevodov (pozor na bezhotovostným bankovníctvom a najmä bezhotovostným obchodovaním na finančných trhoch – precipitované „prehriatie“ ekonomiky) .

 

Likvidita banková je súhrn aktív v držaní bánk, ktoré môžu byť použité ku vyrovnaniu záväzkov voči vonkajšiemu prostrediu – bánk voči sebe navzájom, voči štátnej pokladni a za účelom použitia na devízovom trhu.

Ide najmä o formu bankoviek (papierových peňazí, vydávaných v bankovom systéme výlučne ústrednou bankou), bežné účty bánk u centrálnej banky a pohľadávky bánk, ktoré sú výborne likvidné (reeskontovateľné cenné papiere).

Made with Namu6