Ekonómia je vedná disciplína v rámci spoločenských vied o výrobe, rozdeľovaní a obehu statkov.
Ekonomika je produktívny systém na výrobu statkov. V užšom ponímaní môžeme hovoriť o ekonomike priemyselného odvetvia, superpodniku (nadnárodný kontext), alebo v závislosti na geopolitickom zaradení, zásadným spôsobom sa v praxi rozlišuje ekonomika štátu a globálna ekonomika.
V širšom kontexte ide o všetky výrobné činnosti v štáte (produkcia statkov), včítané zabezpečenia logistiky výrobných medziproduktov a služieb (nevýrobné činnosti, priamo naviazané na proces výroby, alebo určené pre konečného spotrebiteľa).
Súčasťou ekonomiky, ako produktívneho systému je teda aj obeh a rozdeľovanie jeho produkcie za účelom konečnej spotreby. „Človek pretvára prírodu svojou prácou“ (Marx). Konečnou spotrebou je teda po dôslednom uvážení Marxovho tvrdenia ekologická stopa.
Konečnou spotrebou sa teda ustanovuje nová rovnováha človeka a prírody z hľadiska globálneho ekosystému, a to s istým vnútorným pnutím (mierou neusporiadanosti), ktoré je vlastné každému systému podľa nespochybniteľných Newtonových zákonov o zachovaní energie z obdobia „klasiky fyziky“ a nakoniec aj v súlade s prelomovými teóriami relativity.
Je potrebné si uvedomiť, že ak miera vnútornej neusporiadanosti systému prekročí istú mieru, systém sa nevyhnutne rozpadne.
Spojujúcim článkom medzi produkciou statkov a ich obehom, včítane ich spotreby sú peniaze.
Spojujúcim článkom medzi peniazmi a výmenou statkov v obehu za účelom ich spotreby je banka.
Výmena statkov z hľadiska realizácie ich obehu a spotreby sprostredko- vaná peniazmi je obchod.
Pozor! Obchodovanie teda zďaleka nie je to isté čo výroba!
Výroba a poskytovanie služieb je nevyhnutným a prvotným predpokladom pre rozdeľovanie a obeh statkov! Peniaze, nie sú súčasťou definície ekonomiky (viz.hore), avšak epifenomén peňazí je skrytý v slove systém.
Peniaze sa podieľajú prointegračne a súčasne aj dezintegračne v závislosti na vývoji situácie na peňažných a finančných trhoch, a v závislosti na vnútornej národohospodárskej politike štátu, na udržaní vnútornej rovnováhy systému ekonomiky štátu, a to v závislosti na ďalších dvoch neovplyvniteľných premenných:
1/ príroda (využiteľnosť surovinových zdrojov, geoklimatické charakteris-tiky, ekologická stopa),
2/ spoločnosť, ktorá je z hľadiska vývoja človeka integrovaná vo forme (demokratického) štátu, a nie je ovplyvniteľná vôľou jednotlivca, ani vôľou jednotlivého ekonomického subjektu, v zásade však je vyjadrením vôle väčšiny delegovaním štátnej moci v parlamentných voľbách.
Uplatňovaním demokratických princípov však trvá riziko nepredvídateľného vývoja v spoločnosti, až k jej kolapsu, tak ako to bolo v r. 1930, keď sa v demokratických voľbách dostala do Ríšskeho snemu Weimarskej rebubliky aj národnosocialistická stana. Napriek tomu, že nedokázala ako víťaz volieb zostaviť vládu, zákulisnou politikou pravicových strán, ktoré sa snažili ovládnuť situáciu v krajine, sa ujal moci nekompromisne v r. 1933 Hitler, ako ríšsky kancelár, ktorý tento post ani náhodou nemienil prenechať von Papenovi. Príkladom našej reálnej súčasnosti je politika „rómskeho problému“ v Slovenskej republike, ktorý je interpretovaný ako sociálny, národnostný, kultúrny (a iný), nie však ako zásadný problém na ceste za občianskou slobodou. Pre brilantné používanie demokracie ako nástroja vlády, už nemáme na zreteli ideál občianskej spoločnosti, ako cieľ a odkaz Deklarácie práv človeka a občana. Demokracia, ako najlepšia forma vlády pri správe vecí verejných je teda ako nástroj moci asi zneužiteľná, stačí, aby ašpirujúci mal(i) dostatočnú motiváciu moc mať a zneužívať. Pre les nevidíme strom, nechceme vidieť podstatu, stačí prijateľná a spropagovaná forma.
Peniaze sú teda veľmi zaujímavým epifenoménom, využiteľným ako nástroj moci, pretože napĺňajú zmluvný princíp, ako protihodnota (zúčtovanie a výmena) pri obchodnom styku, a zároveň sprostredkujú využitie ekonomiky na udržanie štátnej moci (štátny rozpočet), čo je nevyhnutné, v horšom prípade sú hrozbou, keď je štátny rozpočet nedofinancovaný, teda deficitný.
Deficit v štátnom rozpočte je hrozbou, jednak z hľadiska možného štátneho bankrotu, jednak z hľadiska propagandisticky interpretovanej snahy vlády deficit odstrániť. Vláda v štáte je potom zužovaná na vôľu politickej elity riešiť spoločenský problém, a už sa neuplatňuje vláda v demokratickom štáte ako nástroj pre výkon moci, ale veľmi blízko je k moci samej a v mene vôle riešiť problémy si moc politici zosobňujú. Ako ďaleko je potom k snahe udržať si moc aj za cenu rozpočtového deficitu? Veď nejaká tá agenda oprávňujúca vládnuť sa vždy nájde, najmä ak sa účelovo ignoruje závislosť narodohospodárskeho výsledku od stavu ekonomiky, ktorý je závislý na produkcii (statkov a služieb). Produkcia znamená ľudskú prácu, na ktorej je teda závislá spoločnosť, jedinci medzi sebou navzájom, ako aj jedinec – človek zodpovedný sám sebe. Demokraticky vládnuť teda neznamená nerešpektovať najzákladnejšie hodnoty ľudskosti a občianskej slobody, a za účelom osobného zneužívania a udržania moci financovať pseudoproblémy spoločnosti vykonštruované na popieraní podstaty človeka a spoločnosti samej (rozdeľovanie vnútri spoločnosti na základe sociálnych, národnostných, kultúrnych a iných pseudoproblémov).
Sektorový model spoločnosti – I. sektor je ekonomika, II. sektor je štát, III. sektor je chápaný z hľadísk:
a) z hľadiska ekonomiky - služby, ako práca poskytnutá spotrebiteľovi bez výsledku vyprodukovaného materiálneho statku,
b) z hľadiska teórie štátu a práva - neštátne organizácie, včítane samosprávy, ako inštitucionalizovaný nástroj na ochranu občianskeho princípu, teda spoločenskej zmluvy na strane občana.
Z hľadiska I. sektoru plnohodnotná existencia jedinca vyžaduje taký stupeň rozvinutosti spoločnosti, kedy sú s istotou zabezpečené „základ-né“ ľudské potreby pre všetkých členov spoločnosti (pozri HDI – index rozvoja ľudskosti, moderný jednoduchý a praktický ukazovateľ).
Z hľadiska II.sektoru (štát, právo) je plnohodnotnou existenciou človeka jeho existencia ako občana (spoločenská zmluva – ústava demokratického štátu, v ktorom moc pochádza od občana delegovaním v parlamentných voľbách, ktoré sú nástrojom demokracie na účel pravidelného obnovovania spoločenskej zmluvy a legalizácie štátnej moci, včítane nezávislého súdnictva).
Rozvinutosť / nerozvinutosť spoločnosti:
1/ „rozvinutá“ spoločnosť je teoretický, /nedosiahnuteľný?/ ideál.
2/ premenné charakteristiky spoločnosti sledované v čase – to je vývoj spoločnosti.
3/ z hľadiska ekonómie ide o ekonomické, sociálno-demografiké a politicko-kultúrne charakteristiky
1/Ekonomická charakteristika nerozvinutosti spoločnosti:
- nízka miera investícií /nízky podiel hrubej tvorby fixného kapitálu na HDP/
- vysoký podiel primárneho sektoru a ťažobného priemyslu na HDP
- nízka produktivita práce
- vysoký podiel malého počtu výrobcov s nízkou pridanou hodnotou na celkovej hodnote vývozu
(napr.Pobrežie Slonoviny: temer polovica vývozu je tvorenaá tvorí kakaom)
- nízky podiel podnikov s národným kapitálom na celkovom počte veľkých podnikov /pritom
veľký podnik znamená viac ako 500 zamestnancov/
- nízky podiel výroby investičných statkov na priemyselnej výrobe
- nízky podiel investičných statkov na vývoze a vysoký podiel na dovoze
- nízke výdavky na výskum a dovoz zahraničnej techniky a technológií
- veľký význam šedej ekonomiky
- slabá infraštruktúra / diaľnice, železnice, lodná doprava, nedostatočné telekomunikačné siete/
- silné prenikanie zahraničného kapitálu do bankového sektoru
- vysoká miera inflácie
- nekonvertibilná mena, event. Regulácia zahraničného obchodu
- deficit platobnej bilancie a vysoké zahraničné zadĺženie
2/ Sociálne a demografické charakteristiky nerozvinutosti spoločnosti:
- vysoká miera pôrodnosti a detskej úmrtnosti
- nízka stredná dĺžka života /35 – 50 rokov/
- vysoký podiel mladých ľudí na celkovej populácii
- vysoký podiel poľnohospodárov na celkovom počte aktívneho obyvateľstva
- vysoký podiel úradníckeho aparátu na počet zamestnancov v terciárnej sfére
-.nízky podiel stredných vrstiev zamestnancov /vysokoškoláci a vysokokvalifikovaní maturanti/ na
celkovom počte
aktívneho obyvateľstva
- veľká nerovnosť príjmov a majetková nerovnosť
- nízka zamestnanosť žien
- vysoký stupeň negramotnosti, nízke percento študentov
- nedostatočná zdravotná starostlivosť a vybavenosť /daná počtom lekárov a nemocničných lôžok
na jedného obyvateľa
- vysoká miera nezamestnanosti a skrytá nezamestnanosť
- nedostatočné, alebo zlyhávajúce legislatívne zabezpečenie sociálnej politiky štátu
- koncentrácia obyvateľstva do malého počtu miest
- hromadný odchod obyvateľstva z vidieka do miest
3/ Politická a kultúrna charakteristika:
- neexistujúca, alebo slabá parlamentná demokracia
- nerešpektovanie ľudských práv
- korupcia
- prevaha patriarchálneho typu rodiny
- asimilačné javy vo veľkomestách
Rozvoj je definovaný ako transformácia demografických, ekonomických a sociálnych štruktúr, ako výsledok hospodárskeho rastu.
Dôraz sa z dlhodobého hľadiska kladie na:
1/ štrukturálny aspekt (industrializácia, urbanizácia, mzdový a sociálny systém, inštitucionálne nástroje organizácie spoločnosti),
2/ kvalitatívny aspekt (zmena mentality, chovania, slušnosť, morálka, kvalita života).
