Finančníctvo a peňažný trh, burza cenných papierov, krach na burze

Burza cenných papierov (CP) je oficiálne miesto, fyzicky „kamenná budova“, kde dochádza v stanovených termínoch k uzatváraniu obchodov s vybranými  CP na základe ich kvality (kotované CP podľa orgánov burzy), najmä s akciami podnikov a (štátnymi) dlhopismi, teda obligáciami. Obchodovanie je v súčasnosti elektronické, prevodmi CP a zúčtovaním prevodov, preto obchod virtuálne presahuje fyzické hranice „burzy v kamennej budove“.

Akcia, znamená vlastniť, spolurozhodovať a podieľať sa na zisku podniku.

Obligácia – spôsob pasívneho investovania, aktívum v zmysle pohľadávky, zaručuje vopred dohodnutý výnos, teda fixný podiel na zisku.

Členovia burzy obchodujú s CP buď na svoj vlastný účet, alebo na účet zákazníka. Na burze sa stanovuje kurz CP na základe konfrontácie ponuky a dopytu, a to rozhodnutím orgánov burzy. K obchodom, (zúčtovaniu transakcií), dochádza podľa pravidiel burzy v stanovených termínoch. Výšky kurzov CP, za ktoré sú obchody uzatvárané a objem obchodov s jednotlivými CP burza zverejňuje po každom burzovom dni na burzovom lístku.   

Transakcie sa uskutočňujú v zásade spôsobom pohotovo stanoveného kurzu daného dňa, alebo termínovo, ak sa kurz stanoví na začiatku burzového dňa a platí celý deň.

Burzový index vypovedá o súhrnnom vývoji kurzov pre daný CP, alebo agregát CP (druhy cenných papierov, alebo podľa príslušnosti z hľadiska priemyslového segmentu z akciami ktorých, podnikov v danom segmente, sa obchoduje) a vyjadruje kurzovú hodnotu CP (agregátu CP) v daný deň, v pomere ku kurzovej hodnote daného CP v určitom, pevne stanovenom dni v minulosti.

 

Finančný trh – je virtuálny svet peňazí v čase – čistý obchod, sprostredkovaný peniazmi, pritom reálne nie je cieľom výmena tovaru. Východiskom pre finančný trh je emisia a výmena (obchodovanie) cenných papierov.

1/ primárny finančný trh – fiktívny, funguje prostredníctvom bánk, fyzicky neexistuje

2/ sekundárny finančný trh – fyzicky existujúca burza CP

Ide o obchod, ktorého podstatou je vždy len špekulácia o vývoji cien v čase – do blízkej, či vzdialenejšej budúcnosti – nákup a predaj akcií, alebo najzákladnejších priemyselných surovín s cieľom pozitívnej peňažnej bilancie. Trhom je burza CP (alebo komoditná burza).

V prípade obchodovania s akciami veľkých podnikov celosvetového významu (kotované cenné papiere), buď v rámci jedného priemyselného odvetvia, alebo aj medzi odvetviami (teda agregátmi v makroekonomickom názvosloví), ide len o čistý obchod s peniazmi preto, lebo tieto peniaze len nepriamo plnia numerickú funkciu voči statkom ako produktom výroby predmetných pod-nikov, keďže v akciách, a ich kurzovom vývoji je vyjadrený len poten-ciál ekonomickej efektivity  daného podniku, teda nie už vyrobené stat-ky.

Na tomto mieste sa dostávame k fenoménu „nekrytých“ peňazí, pričom ich objem v ekonomike v čase celkom nepredvídateľne varíruje, a to je výsledkom skutočnosti, že v čase kontinuálne plynú obchody bánk s úvermi, ktoré sa poskytujú formou účtovných prevodov (nie vkladmi a výbermi obeživa ako reálnych peňazí).

To znamená, že si banka ako veriteľ a úverovaný subjekt, vymieňajú virtuálne peniaze, a celkové množstvo peňazí v konkrétnom okamihu v ekonomickom systéme vlastne ani nemôže zodpovedať reálnej hodnote vyrobených statkov, keďže aj proces výroby, hoci kontinuálny, predsa varíruje v závislosti na prísune výrobných vstupov a situácii na trhu s tovarom, ktorý je výrobným vstupom na jednej strane, ako aj ide o situáciu na trhu s odbytom – teda produktom výroby daného podniku. Toto je kedykoľvek zásadne a vo veľkej miere nepredvídateľne ovplyvňované prírodnými a spoločenskými udalosťami.

 

Krach na burze je zrútenie kurzov CP na burze za časový interval niekoľkých dní až týždňov, pritom návrat k pôvodným kurzom je pomalý.

Z finančného hľadiska ide o výsledok predchádzajúceho  vývoja rýchleho vzostupu kurzov, bez spojitosti k reálnemu rozvoju ekonomických aktivít daného podnik, alebo hospodárskom sektore, resp. priemyselnom odvetví, ako výsledok bezuzdných špekulácií a nepodložených anticipácií. Kurzy už neboli pred krachom určované vnútornou hodnotou podnikov, ale nereálnymi predpokladmi.

Pozn.“špekulácia“ je transakcia (nákup CP) s predpokladom, že jeho cena stúpne, alebo predaj CP s predpokladom, že jeho cena spadne. Liberalisticky orientovaní ekonómovia považujú špekuláciu za zdravý ekonomický mechanizmus – získajú len tí, čo správne predpokladajú vývoj. Keynesizmus upozorňuje na destabilizačný charakter špekulácií – tendencia prehlbovania východiskovej nerovnováhy.

Made with Namu6