Verejné financie sú súborom príjmov a výdavkov štátu a štátnych organi-zácií (včítane štátnych podnikov, ako ekonomicky aktívnych, produktívnych jednotiek).
V širšom kontexte ide o vedný odbor, skúmajúci mechanizmus a pravidlá, ktorými sa riadia príjmy a výdavky štátu.
Z hľadiska práva, Zákon NRSR 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, definuje verejné „prostriedky“, ako finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii.
HDP – hrubý domáci produkt je súčet pridaných hodnôt plynúcich z výrobnej činnosti ekonomiky štátu (produkcia jednotlivých sektorov priemyslu a služby), DPH a ciel z dovozu, a to po odpočítaní prípadných štátnych subvencií.
Z hľadiska národného účtovníctva platí:
Nominálna hodnota HDP a dovozov zo zahraničia je zhodná, (rovná sa), súčtu vývozu produkcie za hranice, konečnej spotreby, hrubej tvorby fixného kapitálu a zmenám v zásobách.
HNP – hrubý národný produkt je HDP po odpočítaní dôchodkov výrobných faktorov platených do zahraničia a pripočítaní príjmov (dôchodkov) výrobných faktorov platených zo zahraničia.
Pridaná hodnota je bohatstvo – zhodnotenie spracovávanej suroviny, alebo medziproduktu výrobnou činnosťou (pridaním ľudskej práce a aplikáciou technológie výroby).
Pridanú hodnotu delíme v zásade na:
1/ tržnú – obchodovateľnú za cenu výrobných nákladov a zisku,
2/ netržnú – poskytovanie služieb inštitúcií verejnej správy (sociálny systém, školstvo, zdravotníctvo).
Hodnota netržnej produkcie sa vyjadruje medzisektorovým porovnaním podľa kritéria percentuálneho zastúpenia vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov v jednotlivých sektoroch ekonomiky agregátnym prístupom).
Clo je poplatok vyberaný štátom, keď tovar prekročí hranicu. Štát tvorí a upravuje legislatívne prostredie v určitom období formou colného práva, zoznam tovarov, ktoré podliehajú precleniu je vedený v colnom sadzobníku. (v podmienkach voľného medzinárodného obchodu, resp. v podmienkach menovej únie, clo, ako zdroj príjmov štátu stráca svoj zmysel a je len historickou skutočnosťou).
Fiškálny systém je systém daňových predpisov vymedzujúcich dane na jednotlivých úrovniach (územná samospráva, štát, medzinárodné organizácie) a spôsob ich platenia. Ide teda o systém procesných a správnych predpisov na úseku výberu daní.
Daň – povinné platby fyzických a právnických osôb bez priamej náhrady v prospech štátnej moci Dane slúžia na financovanie štátnych výdajov, na zabezpečenie správy štátu, a ako nástroj hospodárskej a sociálnej politiky.
Národné hospodárstvo musí na dane vyrobiť, keďže jediným zdrojom z ktorého plynie príjem pre štát je hodnota produkcie – výkonnosť ekonomiky štátu.
Z hľadiska ekonomicky aktívneho subjektu Daň plynie z povinnosti danej zákonom, pod sankciou a hrozbou štátneho donútenia, a vývoj daňového systému (systémov) je spätý s potvrdzovaním autority štátu. V podmienkach európskych demokracií je schvaľovanie daní, formou zákona o štátnom rozpočte, základom kontroly výkonnej moci vlády, parlamentom.
Dane sa v zásade rozdeľujú na:
1/ priama daň – je odvádzaná a platená rovnakou osobou, nie je možné ju preniesť do ceny výrobku (daň z príjmu fyzických osôb, daň z príjmu právnických osôb, daň z nehnuteľností, cestná daň, daň z dedičstva a darovania, daň z prevodu nehnuteľností)
2/ nepriama daň – je prenášaná do ceny výrobku, platí ju teda spotrebiteľ, hoci ju odvádza iný povinný daňový subjekt (daň z pridanej hodnoty, spotrebná daň).
Princíp DPH spočíva v zdanení tej časti hodnoty výrobku, ktorú mu postupne pridávajú podniky, podieľajúce sa na rôznych fázach jeho výroby, pričom daňové bremeno nesie spotrebiteľ.
Vzhľadom k významu finančných tokov štátu, je potrebné dane chápať ako ústredný prvok hospodárskej politiky. Dane majú významnú úlohu pri regulácii konjunktúry – zmiernením daňového bremena sa oživí hospodárska aktivita a rast, a naopak. Podpora sporenia zmiernením daňového zaťaženia príjmu z úspor, tiež podporí rast dôchodku hospodársky aktívnych produktívnych subjektov ekonomiky.
Daňový systém sa využíva na zmierňovanie sociálnych nerovností: progresívna daň z prímu, vysoké DPH u luxusných výrobkov apod. Avšak takéto využitie dane má svoje hranice, a to vysoké daňové úniky u poplatníkov, ktorých príjmom nie je mzda (závislá činnosť), a malá váha dane z príjmu v súboru všetkých daní.
Deficit štátneho rozpočtu sa schvaľuje v parlamente po predložení vládou formou zákona o štátnom rozpočte ex ante (teda vopred). Deficitný štátny rozpočet je taký rozpočet v ktorom rozpočtové príjmy sú nižšie ako výdaje.
Financovaním deficitu štátneho rozpočtu emisiou cenných papierov, (štátnych dlhopisov), štát prispieva k novotvorbe peňazí, a tým podporuje infláciu.
Keynesizmus hovorí, že deficit je dobrý, lebo štát výdavkami na podporu hospodárskej činnosti, a/alebo nástrojmi sociálnej politiky, zvyšuje celkový dopyt obyvateľstva, a tým nepriamo podporuje investičnú činnosť a zvyšuje produktivitu podnikov. Podľa Keynesa štát má zvládať dynamicky sa meniace ukazovatele hospodárskej činnosti, a hospodársku činnosť v štáte efektívne usmerňovať.
Teória štátu a práva:
