Mikroekonómia charakterizuje chovanie jednotlivcom, alebo podnikov a ich rozhodovanie, pri výrobe, spotrebe, a určovaní cien a dôchodku.
V užšom slova zmysle je mikroekonómia veda o riadení podniku, keďže vytvára teoretický a normatívny prístup ku fungovaniu podnikov, ako samostatných hospodársky činných subjektov v prostredí sledovanej ekonomiky (štátu, odvetvia...).
Riadenie je konkrétny praktický prístup, ktorého cieľom je udržanie hospodárskej efektivity (rentability) podniku, a jej zvyšovanie.
Predmetom riadenia je predaj produkcie, financovanie, organizácia, personálne riadenie (príjmanie zamestnancov, odmeňovanie, profesijná príprava, kariérny rast), marketing, účtovníctvo a kontrola výsledkov.
Riadenie sa zakladá predovšetkým na údajoch z účtovníctva, zo súvahy bilancie ziskov a strát.
Marketing je analýza hospodárskeho výsledku pedovšatkým vo vzťahu k situácii na trhu (ceny, ich vývoj, anticipácia potrieb zákazníkov, odbytovosť).
Podnikové financie – znižovanie nákladov zabezpečovaním nezávislosti firmy od úverov (schopnosť financovania) a optimalizácia alokácie disponibilných zdrojov.
Makroekonómia je pojem vytvorený v roku 1933, pochádzajúci od Frisha.
Ide o tú časť ekonomickej vedy (vice versa mikroekonómia), ktorá sa zaoberá globálnymi veličinami, odvodenými od efektu agregácie, a od tokových veličín (keynesizmus), v rámci sledovaného ekonomického systému (región, štát, skupiny štátov) a vzťahov medi sledovanými ekonomickými systémami.
Makroekonómia tvorí základ pre hospodársku politiku štátu – národohospodársku vedu.
Podľa Keynesa je makroekonómia je veda o hľadaní optimálneho vzťahu štátnych intervencií do trhového mechanizmu.
Agregát je štatisticky vyjadrený výsledok ekonomickej aktivity, zhrnutím čiastkových hospodárskych výsledkov hospodársky činných jednotiek.
Efekt agregácie, prevzatý zo sociológie sa principiálne často uplatňoje v myslení ekonómov: („neviditeľná ruka trhu“ – Smith, „maximalistická individuálna snaha o zisk = spoločenské optimum“ – neoklasika, „vykorisťovanie proletariátu vyvoláva znižovanie kúpyschopnosti robotníkov, a tým celkovej spotreby, a pokles zisku kapitalistov“ – Marx, podobne Keynes – individuálne prospešné zníženie nákladov podniku znížením miezd, je v agregácie celkového zníženia miezd v národnom hosodárstve príčinov zníženia dopytu, a recesie výroby).
Efekt agregácie je teda proces, kedy je celkový efekt nezladených individuálnych činností jednotlivcov (jednotlivých podnikov) iný, ako výsledok, ktorý si jednotlivci priali, ajje celkový efekt celkom opačný, hovoríme o protichodnom efekte.
Tento rozdiel medzi medzi racionalitou na úrovni individuálnych subjektov (domácnosť, podnik) a racionalitou na globálnej úrovni národného hospodárstva, alebo svetovej ekonomiky, vysvetľuje existenciu dvoch „nespojiteľných“ disciplín, ako je mikroekonomika a makroekonomika.
Tokové veličiny sú ekonomickou alternatívou „čistého agregačného princípu“, preferované a zavedené Keynesom, ako časovo závislý výsledok individuálneho chovania sa ekonomických subjektov.
Významovo sa približuje „miere“, teda pomeru výsledkov, dvoch a/alebo viacerých ukazovateľov hospodárskej aktivít podniku, pritom rozhodujúcim kritériom je ich porovnanie v čase, a to so zámerom analýzy trhu z hľadiska jeho rovnováhy (ponuky a dopytu).
Keynesovská analýza, ako je známe, popiera princíp čistého monetarizmu (peniaze nie sú neutrálne), ale preferuje rozpočtovú politiku štátu s cieľom regulácie rovnovážneho hospodárskeho rastu zachovávaním a reguláciou rovnováhy na trhoch). Preto boli vypracované aj viaceré rastové modely, zdôrazňujúce časový horizont, bližšie vymedzujúce podmienky rovnováhy na trhoch.
Prakticky, (pre potreby súčasnej makroekonómie v národohospodárskej politike), je ekonomická toková veličina, veličina meraná v priebehu určitého časového obdobia. (nárast HDP, rast inflácie, nezamestnanosti a pod).
Hospodársky rast – dlhodobé zvyšovanie hrubého domáceho produktu krajiny (HDP).
Rozlišuje sa:
1/ rovnovážny rast – pravidelný rast pri rovnováhe cien, zamestnanosti zahraničného obchodu a verejných financií
2/ nerovnovážny rast – negáciou rovnovážneho rastu, a/alebo investície do vymedzených sektorov priemyslu, ktoré majú „rozhýbať“ ekonomiku ako celok.
Intenzívny rast – rast prostredníctvom zefektívnenia technológie výroby.
Extenzívny rast – prostredníctvom kvantitatívneho zvyšovania výrobných faktorov.
Interný rast – schopnosť financovať – sama výrobná jednotka si vytvára aktíva z vlastných zdrojov.
Externý rast – podnik sa stane majiteľom už existujúcich výrobných jednotiek, (kúpi konkurenciu).
Magický (Kaldorov) štvoruholník stanovuje v modelovej podobe 4 vybraté makroekonomické veličiny ako za najdôležitejšie z hľadiska základných cieľov národohospodárskej politiky.
1/ tempo hospodárskeho rastu v %HDP (čím vyššie tým lepšie)
2/ nezamestnanosť v %miery nezamestnanosti (čím nižšia tým lepšia)
3/ cenová stabilita v % raste inflácie (čím nižšia tým lepšia)
4/ rovnováha obchodných vzťahov zo zahraničím – saldo obchodnej bilancie v % HDP (čím vyššie tým lepšie).
Model sa zobrazuje v reálnej podobe nepravidelného štvoruholníka, ktorého vrcholy ležia na ose x a na ose y, v protipóloch tempo rastu / inflácia (na osi x) a nezamestnanosť / saldo obchodnej bilancie (na osi y) .
Vyváženosť jednotlivých ukazovateľov určuje plochu štvoruholníka, (čím pravidelnejší a väčší, tým je plocha väčšia), ktorá, veľkosť plochy štvoruholníka je výstupnou informáciou tohto modelu. Čím je plocha väčšia, tým zdravšia ekonomika, a tým lepšie vyhliadky sledovanej ekonomiky do budúcnosti. Dôležité je zhodnotenie plochy a pravidelnosti v dynamike a časovom vývoji v minulosti, čo zvyšuje interpretačnú hodnotu tohto modelu.
Magickosť (geniaita) tohto modelu je v tom, že nerozhodujú teda absolútne čísla, keďže politika oživovania hospodárskej činnosti s cieľom zvyšovania HDP a zníženia nezamestnanosti posilňuje inflačné tendencie, a inflácia zase ohrozuje obchodnú bilanciu. Vice versa stabilita cien môže ohrozovať zamestnanosť, a rast HDP, keďže môže podmieňovať stagnáciu hospodárskej činnosti, a defláciu, ak sa uplatní tvrdá reštrikčná politika obmedzovania dopytu. Nakoniec prepad obchodu zo zahraničím a negatívna obchodná bilancia je problematikou neekvivalentnej výmeny a stagflácie.
Celá problematika aplikovanej „živej“ národohospodárskej politiky je o to zložitejšia, že sa zohľadňuje nepomerne viac (tokových a agregátnych) veličín, vyjadrovaných:
1/ koeficientom – typická miera/pomer dvoch alebo viacerých veličín prevzatých zo štátneho záverečného účtu, štatistických výstupov a správy národnej banky o.i. (miera investícií, priemerný sklon domácností k spotrebe, priemerný skon domácností k úsporám, miera povinných platieb, miera krytia zahraničného obchodu a pod.)
2/ indexom (rozlišuj od koeficientu) – udáva relatívnu zmenu veličiny medzi dvomi rôznymi situáciami v čase a/alebo priestore
Uplatňujú sa, a hľadajú sa nové spôsoby vysvetlenia, ovplyvnenia a pochopenia súvislostí (nových) ekonomických a sociálnych úkazov v globalizovanom svete a spôsob racionálneho presadenia známych poznatkov ekonomickej vedy do národohospodárskej politiky štátu zvislej na štruktúre výkonnej moci v štáte v podmienkach uplatňovania demokratických princípov pri realizácii verejnej moci.
Demokratický režim a právny štát je závislý na každodennom uplatňovaní kontroly štátnej moci občianskou verejnosťou (tretí sektor, samospráva).
