Pojem zdravia obsahuje tri základné zložky:
- telesnú a psychosociálnu integritu
- nenarušenosť životných (biologických) funkcií a spoločenskej role
- adaptabilitu v zmysle fyziologickej a sociologickej homeostázy
Individuálna hodnota zdravia je spojená s pudom sebazáchovy.
Spoločenská hodnota zdravia vyplýva z ľudského poznania, že populačný celok musí venovať pozornosť zdraviu ľudí, pokiaľ chce prežiť ( spoločnosť, demograficý vývoj).
Hodnota zdravia je teda pre jednotlivca základnou ľudskou potrebou.
Pre spoločnosť je zdravie (zdravotný stav obyvateľstva) spoločenskou hodnotou, ktorá sa významne spolupodieľa na integrite, rozvoji spoločnosti, a na existencii spoločnosti vôbec.
Zdravie a choroba sú výsledkom dynamického vzťahu medzi organizmom a prostredím.
Ide o vzájomné pôsobenie meniacich sa nárokov prostredia (životné prostredie, spoločnosť) a meniacimi sa vrodenými a získanými vlastnosťami jedinca (biologická, psychická, spoločenská a duchovná podstata človeka – človek ako bio-psycho-sociálna bytosť).
Zdravie nie je cieľom života, ale podmienkou – nástrojom zmysluplného života.
Zdravie je schopnosť viesť sociálne a ekonomicky produktívny život, preto nie je cieľom, ale prostriedkom na realizáciu harmonického vývoja človeka.
Zdravie je celkový (telesný, psychický, sociálny a duchovný) stav človeka, ktorý mu umožňuje dosahovať optimálnu kvalitu života a nie je prekážkou obdobnému snaženiu druhých ľudí.
Kvalita života (porovnaj životná úroveň), je definovaná s ohľadom na spokojnosť daného človeka s dosahovaním cieľov.
Vymedzovanie pojmu zdravia a hľadania jeho podstaty, súvisí s vývojom názorov na vzťah telesnej a duchovnej podstaty človeka, čo súvisí s vývojom spoločnosti a filozofického hľadania odpovede na podstatu bytia.
