Choroba je negáciou zdravia.
Ide o fyzickú a psychickú dezintegráciu jedinca, a/alebo narušenie jeho biologických funkcií a spoločenskej role, a/alebo stratu adaptačných schopností (funkčnej rezervy) v zmysle fyziologickej a sociologickej homeostázy.
Každá choroba je:
- subjektívnou skúsenosťou utrpenia jedinca (illness), ktorá nemusí vždy
zodpovedať objektívnemu nálezu
- z hľadiska stanovenej diagnózy, symtomatického a/alebo
syndromologického obrazu je objektívnou skutočnosťou (disease)
- z hľadiska je príčinou vzájomného očakávania medzi pacientom a
sociálnym prostredím, pacient nadobúda rolu chorého (sickness)
Choroba je teda poruchou adaptácie človeka, na podnety vonkajšieho prostredia (životné prostredie, spoločnosť), predstavuje poruchu jednoty – integrity živého organizmu a prostredia.
Choroba je dynamický a multifaktorovo podmienený proces – neexistuje jediný dôvod vyvolávajúci chorobu u konkrétneho jedinca. Mnoho štúdií uvádza odhady, že viac ako 50% náhlych úmrtí je ovplyvnených činiteľmi súvisiacimi so životným štýlom.
Nie je možné predpokladať jednoduché príčinné súvislosti medzi zdravím a chorobou. Neexistuje iba jediná príčina, ktorá by vyvolávala chorobu.
Choroba vynucuje v prostredí spoločnosti na pacientovi povinnosti a/alebo obmedzenia za účelom ochrany ostatných členov spoločnosti (prenosné ochorenia), vynucuje povinnosť usilovať o pozitívnu zmenu zdravotného stavu liečbou, a nevyhnutne má za následok špecifické, alebo všeobecné zníženie spoločenského stavu – sociálneho statusu.
V prostredí sociálneho systému choroba súčasne zakladá právnu skutočnosť, na základe ktorej nadobúda chorý právo na úľavy vo vzťahu k jeho povinnostiam voči sociálnemu systému spoločnosti, a právo na kompenzáciu utrpenia v rozsahu, v charaktere a podľa pravidiel sociálneho systému.
