Obsah výchovy ku zdraviu vychádza z programu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) „Zdravie pre všetkých v 21.storočí“.
Rámec výchovy ku zdraviu je daný legislatívnym prostredím Slovenskej Republiky vychádzajúcim z Ústavy Slovenskej Republiky ako spoločenskej doktríny, ktorá definuje hodnotový systém spoločnosti.
Nástrojmi výchovy ku zdraviu je najmä zdravotný a sociálny systém Slovenskej Republiky, pritom na výchove ku zdraviu sa podieľajú všetci, ktorí nejakým spôsobom ovplyvňujú správanie ľudí (rodičia, učitelia, umelci, politici, verejní funkcionári, resp. zamestnanci, žurnalisti).
Cieľom výchovy ku zdraviu je podnietiť jednotlivca bez ohľadu na jeho vek ku starostlivosti o svoje zdravie. Každý človek by mal mať primerané vedomosti, ako sa má starať o svoje zdravie.
Princípom výchovy ku zdraviu je výchova jednotlivcov k sebauvedomeniu, sebadôvere, samostatnosti – sebestačnosti a nezávislosti.
Človek, ktorý sa stará o svoje zdravie, považuje za prirodzené starať sa i o zdravie svojich blízkych a okolie – životné prostredie.
Výchova ku zdraviu vychádza z poznatkov viacerých aplikovaných vied, (medicíny, psychológie, sociológie, pedagogiky, ekológie)
Výchova ku zdraviu prebieha na úrovni jedinca, užšej komunity a celej spoločnosti, a jej cieľom je poskytnúť ľuďom dostatok informácií o možnostiach a spôsoboch prevencie chorôb, motivovať ľudí ku zmene rizikového správania a postoja k sebe, a ku zodpovednosti za svoje zdravie.
Funkčný systém sociálneho a zdravotného zabezpečenia musí byť založený na osobnej zainteresovanosti a zodpovednosti každého jedinca.
Občania by si mali vážiť svoje zdravie a systém starostlivosti o zdravie by si mal vážiť občanov.
Dosiaľ nedoriešené zdravotno-sociálne rozhranie súvisí s vývojom spoločnosti, s históriou štátu a práva vôbec.
Zdravotné uvedomenie každého človeka je celoživotný komplex výchovy a vzdelania, ktorý začína v rodine, pokračuje školou, zamestnaním a ovplyvňujú ho zvyky a tradície.
Výchova ku zdraviu je pre jedinca a celú spoločnosť nevyhnutná, pretože rozvíja základné humánne postoje celej spoločnosti a ovplyvňuje samotnú podstatu jej existencie.
Vice versa, definícia zdravia ako komodity – (...dá sa kúpiť vo forme lieku a/alebo lekárskeho zákroku?..) - je celkom v rozpore s princípmi výchovy ku zdraviu. Neprijateľným spôsobom vedie jedinca k pasívnemu postoju v starostlivosti o svoje zdravie, ktorý len očakáva zásah zvonku.
