Zmyslom života je dosiahnutie nezávislosti a sebestačnosti jedinca, ktoré sú predpokladom vzájomnosti pri vytváraní synergických vzťahov s okolím (Covey).
Zmyslom života je sebarealizácia, spoločenské uznanie a odkaz (Maslow).
Človek na svojej ceste životom postupuje od stavu úplnej závislosti na svojom vecnom a sociálnom okolí – „od pohľadu zdola nahor, do tvárí dospelých“ – do obdobia, keď sa začína ako dospelý „skláňať“ ku starnúcim rodičom a autoritám, ku ktorým na začiatku vzhliadal. Procesom biologického starnutia sa stáva človek čoraz menej schopný postarať sa o seba sám.
Životnú cestu je treba chápať podľa S.R.Coveya ako cestu od závislosti k nezávislosti a ďalej ku vzájomnosti. Na ceste životom je dôležité dosahovanie súkromných a verejných víťazstiev.
Súkromné víťazstvá znamenajú úspešnosť a sebarealizáciu jedinca vychádzajúcu z celkovej charakteristiky postoja k životu – holistického „zmyslu pre integritu“ (pozri salutogenetické zdroje zdravie podľa Antonovského)
1/ byť proaktívny, znamená nečakať na vonkajší podnet, ale jadnať spontánne, chápať životné situácie ako výzvy, pozitívne ich prijmať a niesť zodpovednosť za svoje jednanie
2/ začínať myšlienkou na koniec, znamená mať jasnú predstavu cieľa svojho jednania
3/ najdôležitejšie klásť na prvé miesto, znamená efektívne riadiť svoje konanie, čo v podstate znamená sebadisciplínu a sebakontrolu. Predstavuje návyk racionálneho stanovovania priorít pri riešení problému. Zavŕšením úspešnej sebakontroly je „praktická sebarealizácia“.
Verejné víťazstvá znamenajú vzájomnosť, ako cieľ životnej cesty jedinca, pri vytváraní vyvážených vzťahov s druhými ľuďmi - smerom k spoločnosti.
Vyvážený vzťah je základným predpokladom ľudskej komunikácie, obsahuje princíp zmluvy, zakladá právo a povinnosti vyplývajúce obom stranám efektívnej komunikácie, formuje pravidlá určujúce správanie v komunite, zakladajúce zrod štátu a dávajú predpoklad vývinu a integrácie ľudskej spoločnosti.
4/ myslieť spôsobom výhra – výhra, znamená, že človek sa zameriava na hľadanie vzájomne prospešných riešení, jedná v duchu potrieb vlastných so zo zameraním na rešpektovanie a spoluuplatnenie potrieb druhých
5/ vytvárať synergie, znamená najprv sa snažiť pochopiť potreby druhých a svoje jednanie uplatňovať v prospech spoločných riešení, podľa princípu „spoločného dobra“.
6/ Nemôžme úspešne vytvárať vzťahy s druhými ľuďmi, so zameraním na dobro spoločnosti, pokiaľ sme neprešli cestou súkromných víťazstiev.
Podľa E.H.Eriksona každá etapa života kladie pred človeka vývinové úlohy psychiky, ktorých naplnenie je predpokladom posunutia na vyššiu vývinovú úroveň ľudskej psychiky. Nezvládnutie úloh vývinovej etapy vyúsťuje do stagnácie psychického vývinu jedinca a psychického vývoja človeka z hľadiska vývoja (fylogenézy) ľudského druhu.
Starnutie a staroba predstavuje záverečnú etapu života. Človek stráca na sile, rýchlosti, adaptabilite, a tiež na zdravotnej a psychickej kondícii. Buď „zapadneme“ do teórie „odpútavania“ (únava zo života, koniec očakávaní vo vzťahu k zamestnaniu aj vo vzťahu k rodine a priateľom, postupne umierajú), alebo sa budeme riadiť teóriou aktívneho starnutia na životnej ceste za zmyslom života. Výber je ponechaný na každom z nás.
