Determinanty zdravia sú faktory, teda príčiny a podmienky, ktoré komplexne pôsobia na zdravie človeka.
Zdravie človeka je teda zložitým spôsobom podmienené (determinované) kladným i záporným spolupôsobením súboru vnútorných a vonkajších vplyvov.
Základné determinanty, ovplyvňujúce zdravie človeka sú:
- životný štýl (váha ukazovateľa 50-60%)
- genetický základ (váha ukazovateľa 10-15%)
- socioekonomické a prírodné životné prostredie (20-25%)
- zdravotná starostlivosť (10-15%)
Význam zdravotnej starostlivosti nie je teda natoľko významný, ako sa všeobecne očakáva !!!
Z hľadiska možností ovplyvnenia determinánt zdravia je potrebné ich rozdelenie nahliadať ako na determinanty:
1./ individuálne (životný štýl)
2./ faktory prostredia (prírodné, sociálne, zdravotná starostlivosť)
Prírodné životné prostredie je nevyhnutné pre život človeka vôbec. Presadzovanie ekologického správania spoločnosti a jednotlivcov v záujme zachovania prírodnej rovnováhy musí byť základným princípom politiky štátu. Obnoviteľnosť prírodných zdrojov nie je neobmedzená. Hospodársky rast nemôže byť prioritou prezieravej štátnej politiky najbližšieho obdobia vo vývoji spoločnosti, najmä nie ako veličina vytrhnutá a interpretovaná účelovo a nezávisle na hospodárení štátu s verejnými financiami vôbec. Z hľadiska priemyselnej výroby musí ísť už v blízkej budúcnosti o striedmosť vo využívaní prírodných zdrojov a „pretváranie prírody“ musí ísť cestou intenzifikácie výroby s vysokou pridanou hodnotou produkcie, závislou na uplatňovaní inovatívnych technológií, s využívaním obnoviteľných energetických zdrojov. Na princípe zásadného šetrenia na výdavkoch štátu (korupcia), na reforme sociálneho systému a na rozvoji služieb (ako terciárneho sektora ekonomiky), musí byť založená priorita vyrovnaného štátneho rozpočtu a umorenia štátneho dlhu. Prebytky štátneho rozpočtu budúcnosti budú smerované do investícií do životného prostredia, do rozvoja priemyselných technológií budúcnosti, a na rozvoj sociálneho zabezpečenia s cieľom rozvoja a zvyšovania kvality života jednotlivca v spoločnosti, nie na zvyšovanie „životnej úrovne" (mate-riálneho zabezpečenia jednotlivca).
Sociálne životné prostredie charakterizujú sociálne determinanty zdravia.
- ekonomickú úroveň rozvinutosti spoločnosti (bývanie, spotreba
domácností)
- pracovné prostredie
- sociálne zabezpečenie a úroveň medziľudských vzťahov.
Práca formuje človeka ako biopsychosociálnu bytosť.
Pracovný potenciál je časť zdravotného potenciálu jedinca, ktorá ovplyvňuje jeho možnosti pracovného uplatnenia. Pracovné podmienky vytvárajú v interakcii s pracovným potenciálom človeka pracovné požiadavky. Ak pracovné požiadavky presahujú možnosti adaptácie na jedinca, prekročením pracovného potenciálu, može dôjsť k poruche zdravia a strate pracovnej schopnosti.
Zmyslom sociálneho zabezpečenia je podpora a vytvorenie podmienok pre rozvoj sociálnej kohézie, ktorá je definovaná ako kvalita sociálnych vzťahov založená na existencii dôvery, vzájomného uznania záväzkov a rešpektu v komunitách aj v širšej spoločnosti.
Sociálny gradient je definovaný ako vplyv úrovne sociálno-ekonomických faktorov na zdravie. Uznáva sa za štatisticky dokázané, že jedinci nižšieho socioekonomického postavenia (vyjadreného kvalitou materiálneho zabezpečenia – spotreby domácnosti a úrovňou dosiahnutého vzdelania) sú častejšie chorí ako „bohatí“. Sociálne príčiny teda prispievajú k rozdielom vo výskyte chorobnosti a úmrtnosti medzi sociálnymi skupinami. Čím dlhšie žijú ľudia v stresujúcich, sociálno-ekonomicky nevýhodných podmienkach, tým väčší negatívny dopad má táto situácia na ich zdravie.
