Etika je veda o mravnosti (slušnom správaní).
Tradičným obsahom etiky je posudzovanie dobra a zla, a následne pravdy.
Všeobecná etika teda kriticky skúma aspekty rozhodovania z hľadiska morálky – slušnosti v správaní, aplikované situačne a/alebo vzťahovo na konflikt hodnotových systémov (profesijné, náboženské, filozofické, kulturálne, národnostné a iné kódexy).
Porovnávacia etika skúma, za akých okolností a prečo, dochádza k transformácii uznávaných hodnôt za iné, prijateľné hodnoty.
Praktická etika je morálka. Je to súbor pravidiel uznávanej mravnosti, teda slušnosti v správaní, podľa ktorých jednotlivec, v súlade so všeobecným súhlasom, pokladá tieto pravidlá za záväzné pre svoje konkrétne správanie. Morálka teda zodpovedá hodnotám, ktorými je jedinec viazaný sám sebe etika vo všeobecnosti skúma podstatu a pôvod týchto pravidiel.
Náuka o hodnotových systémoch je axiológia. Hierarchia hodnôt spoločnosti sa historicky vyvíja a normatívne systémy (pravidlá správania), sú nástrojom na presadenie spoločnosťou uznávaných hodnôt v správaní jednotlivca. Hodnotový systém jednotlivca nie je „jeho systém“. Je to vždy ním subjektívne prevzatý systém hodnôt spoločnosti, s ktorou sa identifikoval, je to časťou jeho identity, ako príslušníka spoločnosti (kmeňa, klanu, rodiny, obce, štátu, národa, náboženstva).
Etické kódexy sú písané pravidlá správania vymedzeného okruhu jednotlivcov (spoločenskej skupiny, spoločnosti v užšom význame), voči jednotlivcom a spoločnosti (vo všeobecnom význame). Kodifikované pravidlá sú jednotlivcami, ktorých sa kódex týka, prijaté dobrovoľne, na základe ich slobodnej vôle.
Historicky najstarším, najcitovanejším kódexom je Hipokratova prísaha, kódex lekára, zakladajúci mravnú kontinuitu všetkých etických kódexov.
Základný princíp medicínskej etiky – „primum nil nocere“ (predovšetkým neškodiť) – bol doplnený novodobými princípmi v 2.polovici 20.storočia v USA, definovanými ideálmi pomoci, spravodlivosti, úžitku a dodržiavania autonómie vo vzťahu k osobe pacienta. Tieto zásady lekárskej etiky zameranej na zdravotnú starostlivosť sú prevzaté aj v Etickom kódexe zdravotníckeho pracovníka, ktorý je prílohou č.4 Zákona NR SR 578/2004 Z.z.
Profesionálne je lekár vedec a technik, ktorý pracuje predovšetkým s vedecky overenými faktami, preto záujem pacienta a lekára nie sú vždy totožné, ale často sa dostávajú do rozporu. Základnou povinnosťou lekára je jednať v čo najlepšom záujme pacienta.
Neoddeliteľnou súčasťou práce lekára je ošetrovateľská starostlivosť, zabezpečovaná sestrou. Sestra je neoceniteľným (a v súčasnosti v našej spoločnosti nedoceneným) prostredníkom medzi lekárom a pacientom. Dobro, ktoré očakáva pacient od zdravotnej starostlivosti sa týka aj zabezpečenia jeho psychických, sociálnych a duchovných potrieb.
