„Teória praktickej orientácie“ v pomeroch 2. desaťročia 21. storočia, sa musí stať filozofiou existenčnej praxe. V politickom živote sa musí vyža-dovať uplatňovanie princípu ľudskosti, ktorý jediný je cestou za poznaním občianskej spoločnosti, aj na základe vyššej spoločenskej zodpovednosti, ako práva človeka, vyplývajúceho z historickej skutočnosti o vývoji ľudských práv od čias Deklarácie ľudských práv.
Na vysvetlenie sa ponúka celosvetová hospodárska kríza z konca 1.desať-ročia 21.storočia. Pre pochopenie podstaty je potrebné zjednodušene in-terpretovať túto krízu ako z histórie známe krízy „z nadvýroby“ . V tomto prípade šlo iniciálne o „prehriatie ekonomiky“ – nadbytok „výhodných“ ponúk na hypotekárne financovanie spotreby domácností v U.S.A, ktoré následne, ako multiplikovaná ponuka finančných služieb (úverový multiplikátor), takmer rozložila finančný trh v celosvetovom meradle.
Finančná služba – financovanie a investovanie finančného kapitálu má zmy-sel vtedy, pokiaľ existuje reálny (fyzický) výrobný kapitál spôsobilý na svoje bezprostredné zhodnotenie, ak sa doň umiestni finančná investícia. To je závislé na efekte čo najskoršieho zisku z takejto investície (likvidita inves-tície), čo je závislé na odbyte (a dopyte) produkcie podniku, do ktorého sa spôsobom finančnej služby, (na burze), investoval finančný kapitál. Tu sme u jadra veci. Finančné investovanie je vo svojej podstate veľkoobjemové umiestňovanie peňazí – obchoduje sa s peniazmi, ale predmetom ob-chodu je tu najmä čas, (očakávaná likvidita investície), a s tým súvisiace predpokladané pohyby ekonomiky. Čím viac finančných veľkoobjemových transakcií, tým viac peňazí, ktoré sa stávajú fiktívnymi (nekrytými), čakajúcimi na svoje zhodnotenie, a ako čakajúce, je ich hodnota závislá na plynutí času. Pritom chýbajú v reálnej výrobe (subdodávky, logistika zásobovania, skladové zásoby, zavádzanie technologickch noviniek), a pred-pokladané hospodárske výsledky sa nemusia realizovať podľa predpokladov investorov a zisky z burzových obchodov sa rozsypú ako domček z karát. Dôležité je si pripomenúť Keynesovo tvrdenie, že peniaze nie sú neutrálne,...doslova platí, že čas sú peniaze, a čas peniaze požiera, pokiaľ neplnia svoju úlohu obeživa.
Peniaze sú pritom nositeľom zmluvného princípu, medzi kupujúcim a predáva-júcim (ich nominálna a zúčtovacia funkcia), a teraz musíme pripustiť, že čas môže nahlodať, alebo dokonca celkom znehodnotiť princíp zmluvy, ktorého sú peniaze nositeľom.
Krachom na veľkých burzách sa začína obdobie kritického úpadku ekono-miky, predoklad hospodárskej krízy. Paralela zmluvného princípu vyjadreného peniazmi, ako vyjadrenie hodnoty materiálnych statkov a spotreby národné-ho dôchodku, pokračuje zmluvným princípom na úrovni spoločenskej zmluvy vyjadrenej štátom, a hodnotami spoločensky najcennejšími, chránenými právnym systémom na princípe monizmu práva, vyjadrujúceho „vládu práva“, teda právny štát.
Nedostatok peňazí, pretože sú zle umiestnené (aj v neefektívnom so-ciálnom systéme), chýbajú v živom obchode na trhu s produkciou statkov a služieb a nie sú kryté reálnym hospodárskym potenciálom, vážne oslabujú princíp zmluvy, ktorý z hľadiska života spoločnosti, musíme chápať ako jednotný a jediný princíp zmluvy, pretože aj štát pre realizácii svo-jich funkcií je závislý na financovaní svojich potrieb.
Oslabením hodnoty peňazí je vážne ohrozená stabilita štátu a spoločnosti, pretože oslabenie zmluvného princípu postihuje vzťahy medzi štátom a občanom, medzi občanmi navzájom, ako aj funkčné štruktúry na výkon štátnej správy a realizáciu štátnej moci. Je potrebné definovať že „funkčnými štruktúrami“ na realizáciu štátnej moci, sa vo vzťahu ku finálnemu produktu reálneho spoločenského poriadku, (alebo neporiadku), so zohľadnením vzťahu štátu k občanovi, myslí štátny režim.
Štátny režim, ako je známe z teórie práva môže byť totalitný, alebo demo-kratický. Totalita hrozí vždy ak mocenská štruktúra, teda akýkoľvek štát, hoci doteraz „demokratický“, sa cíti ohrozený oslabením svojej moci. Pri-pusťme, že tak, ako sú peniaze naplnením princípu zmluvy v obchode, tak je živá demokracia naplnením princípu spoločenskej zmluvy v právnom štáte.
Čo sa môže stať keď chýbajú peniaze? Kradne sa a vraždí.
Čo sa môže stať, ak chýba demokracia?
Dá sa demokracia nahradiť akousi „politickou vôľou“, širokej koalície, ktorá v praxi vládnutím neguje svetonázorové hodnoty, ktorými sa prezentuje pred verejnosťou? Sú „politickou vôľou“ nekonečné politické rokovania, na kto-rých už jednotliví politici podliehajú sebaklamu vlastnej dôležitosti a potrebe získať čo najväčší osobný vplyv?
Ako ďaleko je od „politickej vôle“ ku individuálnemu zosobňovaniu moci a ku vláde zvôle?
Musíme pripustiť, že tak, ako peniaze nie sú neutrálne, (ako kritizoval pô-vodný neoklasický názor Keynes), a skrývajú v sebe moc, tak ani demo-kracia nie je samozrejmá, ale je sama sebou zvnútra zničiteľná, pre-tože vie poskytnúť cestu k individuálnej moci.
Najdôležitejším záverom je fakt, že peniaze nie sú cieľom, pretože cieľom je uzavretie transakcie a výmena tovaru. Rovnako demokracia nie je cieľom, ako sa to snažia propagovať politici bažiaci po moci (užívať si nad pomery spoluobčanov). Demokracia je iba nástrojom na ceste za cieľom, ktorým je občianska spoločnosť.
Čo môže urobiť štát?
1/ uplatňovať princíp vyššej spoločenskej zodpovednosti
2/ regulovať populačný rast s cieľom negatívneho ovplyvnenia nárastu „prirodzenej nezamestnanosti“ a „sociálnej odkázanosti“ (negatívna motivácia „sociálne odkázaných“ plodiť deti). Príspevok štátu na výchovu a zabezpečenie potrieb dieťaťa sa bude vyplácať všetkým rodičom bez roz-dielu v rovnakej výške na rovnaký, obmedzený počet detí.
3/ trvalé zlepšovanie kvality ľudského života – lepšia dostupnosť voľnoča-sových aktivít, podpora zdravia, kultúry umenia, vzdelanie, duchovná aš-pirácia jedinca.
4/ skutočná reforma daňového a odvodového systému. Cieľom je reálne zvýšenie príjmov pracujúcich, starobných dôchodcov a ľudí postihnutých dlhodobým, alebo nezvratným telesným, alebo duševným poškodením zdravia.
5/ zvyšovanie daní a odvodov je neprípustné, pokiaľ súčasne rovnakou mierou, recipročne znížením, nepostihne zdroje pre sociálne zabezpečenie dlhodobo nezamestnaných.
6/ Politika uplatňujúca právo vyššej spoločenskej zodpovednosti musí byť založená na princípoch známych ľudských práv, v súlade s právom a s reš-pektovaním začlenenia SR v superštáte Európskej únie.
Teória štátu a práva:
