Bilancia bežných platieb je účet zahŕňajúci výmenu tovaru, teda obchod-nú bilanciu jednej krajiny so zvyškom sveta, za určité obdobie. Bilancia, (saldo obchodnej bilancie), indikuje, či daná ekonomika (krajina má schop-nosť financovania, alebo vyžaduje potrebu financovania (investície zo za-hraničia, a zahraničný dlh), to znamená, či nežije nad svoje možnosti.
Štatisticky sa bilancia bežných platieb spracúva účtovnou formou podľa princípu podvojného účtovníctva a zachytáva tok reálnych finančných aktív medzi rezidentami (platia dane z ekonomickej činnosti ako domáci) a nerezidentami (zahraničné ekonomické subjekty).
Každá operácia sa zobrazuje ako transakcia zapísaná v stave "dal", ak priná-ša rezidentovi peniaze (za tovar). Zaplatenie za nákup tovaru rezident zapi-suje ako "má dať" . Z princípu podvojného účtovníctva vyplýva, že globálne saldo je vždy nulové. Deficit, alebo prebytok vzniká vždy len vo vzťahu ku sledovanej obchodnej položke - tu sa naplno prejaví prípadná nerovnováha medzi dovozom a vývozom tovaru. Vývoz tovaru znamená, že ekonomi-ka je úspešná, lebo po jej produktoch je v zahraničí dopyt.
Vo svetovom hospodárstve sú jednotlivé ekonomiky prepojené obchodom, navzájom závislé, a teda zákonite prebytky jednych, znamenajú deficity druhých.
Nerovná, neekvivalentná výmena medzi dvoma štátmi, nastáva ak ob-jem práce vynaloženej na import nezodpovedá objemu práce vynalo-ženej na export, za predpokladu, že obchodná bilancia medzi týmito dvoma štátmi je vyrovnaná. (Historicky ide o tému rozvíjanú marxistami.)
Podstata je v pridanej hodnote produktov (výrobkov), pričom táto spo-číva vo vysoko špecializovanej a kvalifikovanej práci pri produkcii technolo-gicky vyspelých, respektíve moderných výrobkov.
Ak sa v krajine s prevažujúcou produkciou s nízkou pridanou hodnotou (nez-myselný vývoz málo spracovaných prírodných surovín), zisky z produkcie premietnu do zvýšenia produkcie (investovaním do extenzie výroby), zvýši sa síce export, ale hrozí relatívne zníženie svetových cien pre túto komo-ditu. Ak sa takýto výrobok dostane na trh málo citlivého dopytu, znamená to, že záujem o túto komoditu sa nezvýši, hoci je lepšie dostupná, zákonite jej cena klesá. Zisky z produkcie v krajine vzniku tejto komodity sú vyvezené za hranice.
Vyspelá krajina, vyvážajúca technologicky vyspelé výrobky s vysokou prida-nou hodnotou, si svoje zisky z produktivity udrží, bez toho, aby relatívne zvýšenie cien jej exportu spôsobilo významný pokles dopytu, pretože tech-nologicky vyspelé výrobky sú nezameniteľné a nemajú konkurenciu v sna-hách menej vyspelých krajín o výrobu substitútov.
Devalvácia je oficiálne zniženie hodnoty jednej meny voči druhej, vyhláse-né centrálnou bankou, s cieľom zlepšenia deficitu obchodnej bilancie devalvujúcej krajiny. Devalvácia je nástrojom hospodárskej kurzovej politiky použiteľným v systéme "fixných" parít, (v režime "plávajúcich" kurzov ide o depreciáciu).
Príčinou deficitu obchodnej bilancie je spravidla rýchlejšia inflácia v danej krajine, (znehodnotenie peňazí, vyjadrené rastom cien tovarov), v porovnaní s jej zahraničnými obchodnými partnermi. Cieľom devalvácie je znížiť zahra-ničné zadlženie - vývoz sa stáva lacnejší, naopak dovoz je drahší, a to núti spotrebiteľov uprednostniť domácu produkciu. Štát však musí ustrážiť riziko transferu kúpnej sily (domácej meny) do zahraničia, a to nás-trojmi obmedzujúcimi dopyt - teda mzdovou reštrikciou! V opačnom prípade sa inflácia iba posilní, a hrozí deflácia.
Z hľadiska globalizácie sveta a rozvinutosti medzinárodného "voľného" obchodu, malé krajiny nemajú reálne možnosti využívať nástroj kurzovej politiky. Jediná cesta vedie cez konkurencieschopnosť samotných výrobov (vysoká pridaná hodnota), ktorá musí mať prednosť pred konurencieschop-nosťou ich ceny - pozri neekvivalentná výmena! Navyše prijatie jedinej meny vo vnútri jediného menového pásma (EURO), logicky ruší možnosť kurzovej politiky.
Veľkí hráči na svetovom trhu (Čína v súčasnosti 2. najsilnejšia ekonomika sveta), ktorí majú ambíciu byť najsilnejší, efektívne využívajú devalváciu proti U.S.A (1. ekonomika sveta - USA sú z toho poriadne "na nervy", najmä ak už dosiahli zákonný strop na výšku štátneho dlhu, uvidíme, či v auguste 2011 vyhlásia štátny bankrot, alebo si upravia zákon).
Čína používa proti U.S.A. ofenzívnu devalváciu - prechodným regulovaným podhodnotením domácej meny zlacňuje export, treba povedať že vysoko-kvalitných akonkurencie schopných výrobkov, hoci za cenu vývozu pracov-nej sily svojich ľudí, ale s pridaným efektom súčasného vývozu potencionál-nej nezamestnanosti. U.S.A im na toto skočili, roky boli spokojní a žili si luxusne s "cudzej" práce. Teraz už asi nik nepochybuje, že Čína je veľmoc.
