V júli 1944 sa malom meste v U.S.A, v Bretton Woods konala medzinárodná konferencia o novej povojnovej medzinárodnej menovej politike. Zúčastnilo sa viac ako 1000 delegátov 44 krajín sveta, včítane ZSSR, ktorý nakoniec dohodu nepodpísal.
Navrhovaný koncept amerických autorov (White a spol.) obsahoval štyri hlavné body:
1/ zavedenie fixnej parity,
2/ zavedenie menovej parity zlata,
3/ zavedenie kódexu „dobrého chovania“ (voľná konvertibilita mien),
4/ zavedenie mechanizmu vzájomných úverov (pravidlá čerpania a práva a povinnosti zmluvných strán pri poskytovaní úveru).
Anglický protinávrh Keynesa na založenie Svetovej centrálnej banky, ako centrálnej banky centrálnych bánk, ktorá by vydávala svetovú menu Ban-cor, neprešiel.
Na základe amerického návrhu bol teda založený Medzinárodný menový fond (MMF) a Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj, nazývaná aj ako „svetová banka“.
Brettonwoodské boli pozmenené 31.05.1968 zavedením „zvláštnych práv čerpania úveru“. Následne na Jamajke v roku 1976 sa legalizoval všeobecný voľný pohyb kurzov mien a zlato, ako výmenný etalón MMF bolo stiahnuté. Tým sa vlastne pôvodný brettonwoodský systém rozpadol.
MMF je teda nadnárodná inštitúcia so sídlom v Washingtone, ktorá vzišla z povojnových dohôd o medzinárodnej menovej spolupráci.
Svoju činnosť má zameriavať na podporu udržania menovej stability a napo-máhať postupnému odstraňovaniu devízových obmedzení smerujúcich k uplatňovaniu princípu voľného medzinárodného obchodu, a to aj poskytova-ním úverov členským krajinám na vyrovnanie negatívneho salda zahraničnej obchodnej bilancie (salda bilancie bežných platieb).
MMF je súčasne nápomocný ako nástroj riešenia problému nedostatočnej medzinárodnej likvidity pri riešení zahraničnej zadlženosti členských krajín, a podieľa sa na výskume a vede o ekonomickej teórii.
Členskú základňu MMF tvorí viac ako 170 krajín. Každému z členov je stanovená výška členského podielu, tzv. kvóta, ktorá sa stanovuje podľa ekonomickej výkonnosti danej krajiny, po zohľadnení jej aktivity resp. po-dielu na medzinárodnom obchode. Členská krajina je povinná kvótu zložiť do fondu, a to v podiele 25% v konvertibilnej mene a 75% vo svojej národnej mene. Na veľkosti kvóty závisí aj výška úverov, ktorú môže členská krajina od MMF čerpať, objem zvláštnych práv čerpania (tzv. SDR) a váha hlasova-cieho práva vo fonde.
MMF poskytuje členským krajinám úvery na princípe swapových operá-cií, tzn., že členská krajina vkladá do fondu vlastnú národnú menu a získava ekvivalent v cudzej (silnej konvertibilnej) mene. Pri splácaní úveru vracia dlžiaca krajina do fondu cudziu menu a dostáva späť ekvivalent vo svojej domácej mene. Pri tomto spôsobe poskytovania úverov sa prakticky nemení rozsah úverových zdrojov fondu, mení sa len ich štruktúra. Väčšina úverov poskytovaných MMF je viazaná účelovo a závislá na splnení podmienok, za-meraných na zlepšenie ekonomickej situácie danej krajiny. Prioritným princí-pom štrukturálnych reforiem štátnej správy a hospodárskej politiky úvero-vanej krajiny sa riadia „SDR“ úvery (viz hore).
„Svetová banka“, presnejšie “Skupina Svetovej banky“ spája 3 inštitúcie:
1/ Medzinárodnú banku pre obnovu a rozvoj, založenú v roku 1945 na základe brettonwoodských dohôd, ktorej prioritou je podporovanie ekonomického rozvoja členských krajín (je otvorená všetkým krajinám, ktoré sú členmi MMF – viac ako 170 krajín sveta)
2/ Medzinárodné združenie pre rozvoj, založené v roku 1960, ktorej pri-oritou je riešenie úverov pre najchudobnejšie krajiny
3/ Medzinárodnú finančnú spoločnosť, založenú v roku 1956, ktorá sa špecializuje na financovanie súkromných podnikov.
„Svetová banka“ (SB) sa po 2. svetovej vojne venovala najmä financovaniu obnovy vojnou zničenej Európy, následne (od 70 rokov minulého storočia) sú prioritou rozvojové krajiny.
Zdroje SB vlastý kapitál, obligácie, ktoré predáva na kapitálových trhoch, predaj vkladových listov a splátky úverov. Hlavnými členmi sú U.S.A., Ja-ponsko, Švajčiarsko, Nemecko, krajiny OPEC a centrálne banky viac ako 100 krajín.
Podľa svojho štatútu môže SB financovať iba výrobné plány určené na sti-muláciu hospodárskeho rastu, ktoré majú záruku štátu. Prideľovanie pôžičiek sa riadi čisto ekonomickými úvahami (politický charakter sa neberie do úva-hy). Pôžičky sú spravidla dlhodobé (20-30 rokov), s výhodnejším úrokom v porovnaní so sadzbou na medzinárodnom finančnom trhu. V súčasnosti je financovanie rozvojových krajín zamerané na realizáciu ekonomických a ná-rodohospodárskych reforiem úverovaných krajín, s cieľom dosiahnutia rovno-váhy salda zahraničného obchodu týchto krajín. SB každoročne publikuje správu o rozvoji vo svete, ktorá je súhrnom analýz, prognóz a štatistických výstupov.
