Devízy sú akékoľvek peniaze, ktoré majú v držbe cudzinci, inými slovami cudzia mena, ako peňažné aktívum ekonomických subjektov, ktoré sú jeho držiteľmi.
Cena devíz vyplýva z dôvery, ktorú v ne vkladajú ich držitelia, a táto dôvera závisí na chovaní centrálnych bánk – devízy podliehajú finančnej arbitráži – teda stanoveniu zmenného kurzu (v domácej mene).
Devízové rezervy, tvoria časť likvidných peňažných rezerv centrálnych bánk, sú určené na financovanie zahraničného obchodu (podniky nakupujú devízy na peňažnom trhu u komerčných bánk, pokiaľ ich potrebujú na rytie zmluvných záväzkov v príslušnej zahraničnej mene).
Devízová regulácia je súbor právnych predpisov a praktických opatrení centrálnej banky limitujúcich konvertibilitu národnej meny v devízach, alebo v zlate, a jej odliv do zahraničia. Cieľom je obmedziť špekulatívnu ponuku národnej meny na devízovom trhu a zabrániť tým vývozu kapitálu do zahra-ničia, súčasne obmedzujúco regulovať financovanie dovozov (importu). De-vízová regulácia principiálne zabraňuje vytvoreniu jednotného medzi-národného kapitálového trhu, a preto je stúpencami voľného obchodu odsudzovaná.
Medzinárodné likvidné prostriedky sú tvorené:
1/ zlatom – ako ultima rezerva (hoci podľa Kingstonskej dohody bolo zlato v roku 1976 demonetizované – pozri históriu vývoja bankoviek),
2/ devízami (peniaze v zahraničnej mene) vo forme:
- krátkodobých cenných papierov zahraničných centrálnych bánk – niekedy sú úročené a teda nie sú bezprostredne likvidné,
- bonov štátnej pokladne U.S.A, nesúce úrok,
- swapových („krížových“) úverových dohôd centrálnych bánk
3/ aktívami na účtoch MMF – tie sú disponibilné za určitých medzinárodne dohodnutých podmienok.
Devízové rezervy v zásade slúžia na vyrovnanie pasívneho salda platobnej bilancie zahraničného obchodu. Výška devízových rezerv, a najmä dynamiky ich rastu, alebo poklesu svedčí o stave ekonomiky z hľadis-ka jej konkurencieschopnosti voči okolitým štátom (viz.saldo platobnej bilan-cie).
Centrálna banka má možnosť ovplyvniť vývoj kurzu domácej meny a súčasne aj stav devízových rezerv nákupmi a predajom devíz na devízovom trhu. Veľké nákupy devíz vedú k poklesu kurzu domácej meny, veľký predaj devíz, spojený s nákupom domácej meny, vedie k posilneniu kurzu domácej meny. (Pozor: majetok uložený v zlate a devízach v komerčných bankách súkro-mnými osobami, podľa pravidiel a v miere, ako to umožňuje devízová regu-lácie, nie sú devízovou rezervou štátu).
Konvertibilita je „možnosť“ (poskytovaná monetárnymi autoritami – centrálna banka, resp. centrálne banky jednotlivých krajín a štátom regu-lovaná monetárna politika) kedykoľvek zameniť národnú menu za za-hraničné peniaze – devízy.
Rozlišujeme vonkajšiu konvertibilitu – pre cudzincov (nerezidentov, z hľadiska hospodárskej aktivity) a vnútornú konvertibilitu – pre rezidentov (domácich a domáce hospodársky aktívne subjekty)voľne získať zlato, alebo cudziu menu.
Konvertibilita môže byť úplná, alebo čiastočná – obmedzovaná devízovou reguláciou (obmedzenia najmä z hľadiska možného pohybu kapitálu za hra-nice, alebo prozaickejší prípad - stanovované kvóty pre turistov).
Konvertibilita podporuje zahraničný obchod. V systéme fixných parít je sta-novená „minimálna“ cena domácej meny, v systéme „plávajceho“ kurzu nie je cena domácej meny (vo vzťahu k zahraničnému obchodu) garantovaná, transakcie sú celkom v režime podľa teórie voľného obchodu.
Parita kúpnej sily je kurz medzi dvoma devízami, dlhodobo určený pomerom medzi ich kúpnou silou v prostredí voľného (medzinárodného) obchodu. Inými slovami dlhodobé rozdiely v inflácii medzi krajinami sú kompenzované pohybom výmenného kurzu ich mien opačným smerom (krajine s vyš-šou infláciou kurz jej meny oslabuje).
