Demografia je vedný odbor, ktorý skúma reprodukciu ľudských populácií.
Demografická reprodukcia, je obnova ľudských populácií rodením a vymieraním.
Početný stav populácie a populačný prírastok je daný demografickými procesmi, odvodenými od demografických udalostí.
Demografické udalosti sú z hľadiska jednotlivca významnými udalosťami v živote človeka, z hľadiska spoločnosti sú to hromadné javy charakterizujúce dynamický stav populácie, určujúce priebeh demografickej reprodukcie.
Demografický proces je výrazom implikujúcim zmenu stavu jedinca (slobodný – ženatý, uzavretím manželstva), danú demografickou udalosťou.
Každý demografický proces sa teda prejavuje demografickou udalosťou: pôrodnosť -narodením, úmrtnosť - úmrtím, potratovosť - potratom, sobáš-nosť - uzavretím manželstva, rozvodovosť - rozvodom a migrácia - sťahova-ním.
Ľudská populácia j súborom ľudí, medzi ktorými dochádza na určitom vyme-dzenom území k reprodukcii.
Obyvateľstvo je pojem vztiahnutý na územnosprávny celok (štát, mesto) – ide o súbor ľudí, žijúcich na vymedzenom území, ktorý sa môže skladať z viacerých populácií (etnická, národná, alebo iná príslušnosť).
Zdravotný stav obyvateľstva je súbor demograficko-šatistických ukazovateľov charakteristík spotreby zdravotnej a sociálnej starostlivosti v kontexte základných demografických procesov (chorobnosť, dočasná pracovná neschopnosť, stredná dĺžka života, v kontexte úmrtnosti, pôrodnosti a potratovosti).
Demografický vývoj v období najbližších 30 rokov je determinovaný predlžovaním dĺžky ľudského života a presunom silných populačných ročníkov (sedemdesiate a osemdesiate roky 20. storočia) do vyšších vekových kate-górií. V rokoch 2015 – 2030 dôjde k výraznému nárastu populácie seni-orov, starších ako 75 rokov, čo znamená očakávanie zvýšenej spotreby zdravotnej a sociálnej starostlivosti z dôvodu vekom podmienenej znižujúcej sa miery sebestačnosti jedinca.
Demografické zmeny vyžadujú potrebu celospoločenskej zhody na riešenie očakávaných dôsledkov tohto vývoja, z hľadiska výdavkov na zdravotno-sociálnu starostlivosť a sociálne zabezpečenie.
Spoločnosť by mala využiť potenciál starnúcej generácie na vytvorenie medzigeneračne súdržnej a vekovo inkluzívnej komunity. Zvýšenie zamest-nanosti a ekonomickej aktivity starších osôb prispieva nepochybne na zvý-šenie životnej úrovne v starobe a k sociálnemu začleneniu seniorov.
Kvalita života v starobe je daná subjektívnym i objektívnym naplnením očakávaní uspokojovania potrieb v oblasti fyzickej (finančné, zdravotné a materiálne potreby), psychosociálnej (vzdelanie, spoločenské uznanie a väzby) a duchovnej (sloboda, nezávislosť a trvalý odkaz).
Dôstojné a aktívne postavenie seniorov vyplýva z ich aktívneho prístupu k životu a zodpovednosti za vlastné zdravie.
Spoločnosť by mala poskytovať podmienky a rovnaké šance ľuďom v každom veku, aby boli dodržiavané podmienky v duchu ideálu sociálnej rovnosti.
