História ekonómie, neoklasicizmus...

Neoklasicizmus je smer v ekonomickej teórii v súčasnej dobe dominantný. Vznik sa datuje do sedemdesiatych rokov 19.storočia, striktne by sa mal pre toto obdobie v dejinách ekonomickej analýzy používať termín „marginalistic-ká revolúcia“ (Menger, Jevons, Walras).

Jadrom neoklasicistickej teórie je model všeobecnej rovnováhy trhu. Na všetkých čiastkových trhoch tvoriacich národnú ekonomiku existuje sústava takých cien, že celková (agregovaná) ponuka sa rovná celkovému (agregovanému) dopytu. Predpokladá sa, že spoločnosť, teda ekonomicky (hospodársky) aktívne podnikateľské subjekty, podieľajúce sa na celkovom národohospodárskom produkte sú si navzájom rovní, a pri svojom obchodnom rozhodovaní slobodní.

 

Kým klasika riešila vznik, rozdeľovanie a použitie národohospodárskeho pro-duktu, neoklasika rieši problém jeho alokácie, teda umiestnenia (rozdelenia), a pravidlá, podľa akých sa majú tieto zdroje (národohospodársky produkt), rozdeľovať z hľadiska ich alternatívneho použitia.

 

Definuje sa teória relatívnej ceny, kedy sa štruktúra ponuky, mechaniz-mom relatívnych cien, odvodených od vzácnosti a užitočnosti statkov, prispôsobí štruktúre dopytu.

Neoklasiku treba chápať ako sústavu vedeckých názorov  na sociálno-ekonomický vývoj a jeho zákonitosti, ktorá, sústava, obsahuje vnútorné podsystémy, ktoré spája subjektívna teória hodnoty.

 

Je potrebné sa vyvarovať zovšeobecňujúcemu názoru, že neoklasici sú vždy hospodárskymi liberálmi, keďže pojem liberalizmus naráža na úskalia jeho pochopenia v kontexte politickom, (Keynes sa pokladal za liberála, v zmysle stotožnenia sa s hodnotami Franzúzskej revolúcie, pritom keynesiz-mus schvaľuje a vyžaduje štátny intervencionalizmus, ktorý je žiadúci pri realizácii protikrízových opatrení a obnove „schopností“ kapitalizmu), ďalej je tu problém historického použitia „neoklasického inštrumentária“ v službách socialistického plánovania pri budovaní „reálneho socializmu“ v ZSSR a jeho satelitoch, a nakoniec, treba dôsledne odlíšiť pojem neoliberalizmus, čiže, tzv. „nová ekonómia“ (chicagská škola, Friedman a spol.), čo je chápané ako prax ekonomickej vedy v 70-tych rokoch 20 storočia, ktorá identifikuje samu seba ako kritiku keynesizmu. V zásade je neoliberalizmus súčasťou prúdu neoklasicizmu, uplatňujúci však už poučenie z historického vývoja povojnového obdobia v 60-tych rokoch 20.storočia (fenomén stag-flácie o.i.).

Neoliberalizmu ide predovšetkým o uplatňovanie monetarizmu (Friedman), ktorý kladie dôraz na boj proti inflácii využívaním politiky úrokovej miery (v inverznej závislosti), a politikou ekonómie ponuky, teda stimulovaním ponuky na trhu obmedzovaním prekážok konkurencieschopnosti podnikateľov, znižo-vaním ich fiškálneho zaťaženia, a odstraňovaniu iných prekážok brániacich súkromnej podnikateľskej aktivite. Ekonómia ponuky je vlastne uplatnením a akcentáciou princípu relatívnej ceny.

Neoliberalizmus a teória racionálnych anticipácií (Lucas, Savgent, Wallace) proklamujú existenciu „prirodzenej nezamestnanosti“ (kto robiť nechce, ani robiť nebude..) a varujú pred bojom proti takejto nezamestna-nosti s tým, že takto vynaložené prostriedky, ktoré sa zobrali formou daňo-vého zaťaženia podnikom, (podnikateľom, zamestnancom, teda všetkým pra-cujúcim), znižujú investičný kapitál a vedú k stagnácii technológie výroby a znižovaniu objemu produkcie kvalitných výrobkov. „Dopyt sociálne odkáza-ných“, luxusne podporovaných sociálnym systémom prevyšuje ponuku kva-litného tovaru, čo znamená rast ceny kvalitného tovaru a inflácie (stagflá-cia).

 

Poznanie? „Sociálne odkázaným“ na „kvalite“ nezáleží, pretože pracovať nechcú, teda nedá sa hovoriť o akejkoľvek „kvalite života“, tam kde nie je ľudská tvorivosť a práca. Určite ich netrápi ani inflácia, a už vôbec nie tento text, učenie a ani poznanie.

Externý efekt: pracujúci a starobní dôchodcovia, ktorí poctivo pracovali, sa  musia prispôsobiť úrovňou svojej spotreby a očakávaní kvality svojho života v  Slovenskej Republike, ako aj v osobných očakáviach  plnohodnotného ľudského života, „sociálne odkázaným, dlhodobo nezamestnaným“ (pozri kapitolu ekonómia, ekonomika). 

Made with Namu6